Bratislava 22. februára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP–Alexei Alexandrov, Alexander Nememov, Sergey Guneev, Sputnik, Kremlin, Sputnik–Evgeny Biyatov, Pixabay)

Rusko uznalo Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. Až teraz sa začne skutočné rusofóbne besnenie, ale čo tento ruský krok bude znamenať z hľadiska ďalšieho politického vývoja v regióne a z geopolitického hľadiska?

Kto sa nehodí o zem, nie je demokrat! Ríšske médiá, politici, politológovia a rôzne ďalšie prestitútky a politútky upadajú do mdlôb. Rusko totiž uznaním donbaských republík urobilo vážny politický krok, skoro tak odporujúci medzinárodnému právu, ako keď pred časom viaceré západné krajiny odtrhli od Srbska kus územia a povedali, že to bude nezávislý štát Kosovo.

V pondelok 21. februára predseda najvyššej rady Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin a hlava Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik požiadali prezidenta Ruskej federácie (RF) Vladimíra Putina o uznanie nezávislosti Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) ako nezávislých štátov.

„V mene všetkého nášho ľudu vás žiadam, aby ste uznali Doneckú ľudovú republiku ako nezávislý, demokratický, právny a sociálny štát,“ povedal Pušilin. „Tiež vás žiadam, aby ste zvážili možnosť uzavretia dohody o priateľstve a spolupráci mezi DĽR a Ruskou federáciou, ktorá by umožnila spoluprácu v oblasti obrany.“

Podobne sa vyjadril aj Pasečnik: „Vážený Vladimír Vladimírovič, aby sme zabránili masovému zabíjaniu pokojného obyvateľstva republiky, z ktorého 300 tisíc tvoria občania Ruskej federácie, žiadam Vás, aby ste uznali zvrchovanosť a nezávislosť Luhanskej ľudovej republiky.

Potom sa konalo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady RF. Minister zahraničia Sergej Lavrov na ňom konštatoval, že Západ nie je ochotný prijať hlavné ruské bezpečnostné návrhy.

Hlavný vyjednávač RF s Kyjevom Dmitrij Kozak zhrnul ďalšie fakty: Minský vyjednávací proces je od roku 2015 vďaka kyjevskému režimu v bode nula a nie je pravdepodobné, že by kyjevské úrady boli ochotné ho niekedy realizovať.

Minister obrany Sergej Šojgu informoval o momentálnej situácii v DĽR a LĽR potom, ako ich Ukrajina začala ostreľovať: V Donecku prakticky netečie voda a v dvoch tretinách LĽR nie je plyn. Ukrajina sústredila pri hraniciach s DĽR a LĽR takmer 60 tisíc vojakov a množstvo ťažkej techniky, vrátane tankov.

Exprezident RF Dmitrij Medvedev upozornil, že po uznaní DĽR a LĽR bude na Rusko vyvíjaný obrovský tlak, ale sú spôsoby ako tomu čeliť. Zdôraznil, že tam žijú nielen rusky hovoriaci ľudia, ale aj občania RF. A uviedol, že prevažná väčšina obyvateľov RF uznanie DĽR a LĽR podporuje.

Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin v mene Dumy požiadal prezidenta o uznanie DĽR a LĽR a uviedol informáciu, že o ruské občianstvo už požiadalo 1,2 milióna obyvateľov Donbasu.

Predseda vlády Michail Mišustin povedal, že úrady sa dlhodobo pripravujú na možnú reakciu na uznanie DĽR a LĽR a riziká z toho vyplývajúce sú dobre rozpracované. Krajina je pripravená na sankcie a nahradenie dovozu.

Na rokovaní Rady tiež zazneli argumenty o zabezpečení mieru v ruskom svete, ochrane Slovanov a pravoslávnych. Súhlas s uznaním DĽR a LĽR bol jednohlasný a hovorilo sa aj o „krymskom scenári“, teda o následnom pripojení oboch republík k Rusku.

O ôsmej hodine miestneho času mal Vladimír Putin prejav k občanom, vysielal ho prvý televízny kanál. Bol to prejav, ktorý vojde do histórie nielen preto, že prezident v ňom oznámil historicky zásadný krok, ktorý Rusko uznaním DĽR a LĽR urobilo, ale aj preto, že v ňom výrazne „pritvrdil“ a otvorene povedal celý rad vecí, ktoré takto otvorene ešte povedané neboli.

Ukrajina pre Rusko nie je len susednou krajinou, ale časťou spoločnej histórie, je Rusku blízka a drahá. Modernú Ukrajinu vytvorilo Rusko, vznikla aj stratou častí jeho historických území bez toho, aby sa niekto pýtal na názor tamojších obyvateľov, uviedol Putin. Vysvetlil to tým, že boľševici sa chceli udržať pri moci za každú cenu, a preto pri vytváraní ZSSR urobili čokoľvek, vrátane Brestlitovskej zmluvy a ústupkov nacionalistom.

„Ukrajinu možno v súčasnosti oprávnene nazývať ,Ukrajinou Vladimíra Iľjiča Lenina‘, on je jej autorom a architektom,“ povedal Putin.

A o Donbase povedal, že ho boľševici doslova „vtlačili na Ukrajinu“. Právo zväzových republík na odtrhnutie od ZSSR bolo však „nášľapnou mínou“, pretože choroba nacionalizmu sa počas rokov sovietskej moci nikam neposunula.

O ukrajinských nacionalistoch Putin povedal: „Sila vlastencov na Ukrajine stratila svoj národný charakter a vedie k desuverenizácii krajiny.“ Upozornil na to, že velenie ozbrojených síl Ukrajiny môže pochádzať priamo z veliteľstva NATO.

Prezident sa doslova vysmial primitívnej finte, ktorou sa Západ snaží Rusko chlácholiť, že vstup Ukrajiny do NATO nebude hneď, ale až neskôr. Vysvetlil, že z historického hľadiska to pre RF nič nemení – či teraz alebo neskôr, je to rovnako neprijateľné, pretože to znamená výrazné zvýšenie ohrozenia Ruska možnosťou prekvapivého úderu.

Dôležitá pasáž prejavu bola venovaná argumentácii ohľadne práva krajín vstupovať do vojenských aliancií. Stanovisko RF k tejto veci bolo komunikované už dávnejšie: krajiny nesmú posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov. A presne to bude znamenať vstup Ukrajiny do organizácie NATO, ktorá len ťažko môže skryť skutočnosť, že jej hlavným protivníkom je Rusko. Ukrajina má slúžiť len ako nástupný priestor na útok. A podľa Putina je už vstup Ukrajiny do NATO a rozmiestnenie zbraní na tomto území hotovou vecou.

Niektorí ríšski politológovia vyslovili názor, že Putin vo svojom prejave spochybnil aj ukrajinskú štátnosť ako takú. Je možné, že aj tadiaľto sa bude vinúť línia ruských odpovedí, keď v najbližších dňoch a mesiacoch bude západná propaganda vykrikovať heslá o tom, že Rusko porušilo medzinárodné právo.

„Kyjevský režim sa opäť pokúša o bleskovú vojnu na Donbase,“ povedal Putin. „A Rusko má v tejto situácii plné právo prijať odvetné opatrenia na zaistenie bezpečnosti občanov – a tak aj urobí.“ Zdôraznil, že za sedem rokov od roku 2014 Rusko urobilo všetko pre zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny, ale bolo to márne.

Preto sa prezident rozhodol vyhovieť žiadosti Dumy a DĽR a LĽR uznať. Požiadal parlament, aby príslušné dokumenty o uznaní DĽR a LĽR ratifikoval. Putin, Pušilin a Pasečnik podpísali v Kremli aj dohodu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskou federáciou a DĽR a LĽR.

Z dekrétov o uznaní DĽR a LĽR vyplýva aj veľmi podstatná vec: ruské ozbrojené sily zaistia v DĽR a LĽR mier. V tejto súvislosti Putin zároveň vyzval tých, ktorí sa chopili moci v Kyjeve, aby okamžite ukončili bojové operácie, lebo zodpovednosť na všetkých ďalších konfliktoch bude na ich zodpovednosti.

Ťažko si predstaviť ešte hlučnejšiu protiruskú kampaň a ešte väčšie štrnganie sankciami, než doteraz, ale môžeme sa spoľahnúť, že sa dočkáme. Vrátane ešte hysterickejších výlevov politológov a politrukov a ešte bláznivejších krokov politických euroatlantických tajtrlíkov.

Napríklad EÚ vraj zvažuje usporiadanie mimoriadneho výjazdového zasadnutia ministrov zahraničia EÚ v Kyjeve. Rozhodnutie v tomto smere vraj ešte nepadlo, ale krajší dôkaz vonkajšieho riadenia Ukrajiny, a teda jej nesvojprávnosti – a teda plnej oprávnenosti ruských krokov – nám banda bruselských inteligentov už ani nemohla dať.

Extrémne vyhrotené protiruské nenávistné naratívy sa v televíziách objavili prakticky hneď po Putinovom prejave, keď tí rôzni „pravoverní“ politológovia, ktorých si televízie volajú, aby povedali, čo si majú občania myslieť, označovali časti Putinovho prejavu otvorene za lži.

Na rozdiel od toho, to tvrdí ríšska propaganda, pravda je taká, že vinníkom celého tohto diania, a nielen posledných dní a týždňov, a dokonca nie ani od roku 2014, ale prinajmenšom od roku 1990, sú Spojené štáty severoamerické. K uznaniu DĽR a LĽR by nebolo došlo, keby sa Američania tak arogantne a bezuzdne na Rusko netlačili.

To oni spôsobili rozpad Ukrajiny. Keby neboli zorganizovali v Kyjeve prevrat, keby neboli navozili na Ukrajinu a do celej východnej Európy kvantum zbraní, keby neboli kyjevskej junte sľubovali členstvo v NATO, tak by Ukrajina ešte mohla existovať v pôvodných hraniciach. Všimnú si to aj Ukrajinci?

Lenže to je všetko už teraz pasé. Krajina, ktorá bombarduje raketami vlastných civilných občanov, za to, že s ňou už nechcú mať nič spoločné, ktorá ich kolektívne nenávidí pre ich etnicitu, nemá morálne, a odteraz už ani faktické právo ďalej si uzurpovať ich územie, a to aj bez ohľadu na to, že historicky k nemu prišla „ako slepý k husliam“.

Uznaním DĽR a LĽR sa všetko mení. Minulosťou sú Minské dohody, minulosťou sú vlastne akékoľvek dohody o budúcnosti DĽR a LĽR nielen s trpasličími veľmocami Francúzskom a Nemeckom, ale aj s USA: táto hra, podobne ako hra o Krym, sa definitívne skončila.

Od tejto chvíle budú strážiť mier na území nových republík ruské vojská a akýkoľvek útok z Ukrajiny je definitívne odsúdený na neúspech. A nielen to: v zmysle vojenských pravidiel by mohlo dôjsť aj k protiútoku, pričom je otázka, kde by sa ten zastavil. A teda, hrozba vojny sa týmto ruským krokom pravdepodobne značne zmenšila.